Ďalšie diagnózy
Viac informácií
Prehľad o závažných, no často liečiteľných stavoch, ktoré ovplyvňujú mozog, miechu a periférne nervy. Moderná medicína a pokroky v neurochirurgii umožňujú riešenie mnohých z týchto problémov s dôrazom na zlepšenie kvality života pacientov. Medzi témy, ktorým sa venujeme, patria:
- Syndróm karpálneho tunela – bežný problém spojený s tlakom na nerv v zápästí.
- Arteriovenózne malformácie a aneuryzmy mozgových tepien – cievne anomálie, ktoré môžu ohrozovať mozgové funkcie
- Hlboká mozgová stimulácia – moderná liečba ťažkých neurologických porúch
- Neuralgia trojklanného nervu – bolestivý stav spôsobujúci prudké bolesti tváre
- Abscesy mozgu a miechy – závažné infekcie vyžadujúce urgentný zásah
- Nádory periférnych nervov – menej časté, no dôležité diagnózy vyžadujúce presnú diagnostiku a liečbu
Na tejto stránke sa dozviete viac o príčinách, príznakoch, diagnostike a možnostiach liečby jednotlivých diagnóz.
Syndróm karpálneho tunela je zdravotný stav, pri ktorom dochádza k tlaku na stredový nerv. Tento nerv prechádza z predlaktia cez karpálny tunel v zápästí až do ruky. Zabezpečuje citlivosť na dlaňovej strane palca a prstov okrem malíčka a tiež riadi pohyb niektorých svalov v ruke.
Príčiny syndrómu karpálneho tunela sú často nejasné. U starších ľudí sa vyskytuje bez zrejmého dôvodu, u mladších sú známe niektoré rizikové faktory. Anatomické faktory, ako zlomeniny zápästia alebo artritída, môžu meniť priestor v karpálnom tuneli a vytvárať tlak na stredový nerv. Častejšie sa vyskytuje u žien. Chronické ochorenia ako cukrovka, reumatoidná artritída alebo poruchy štítnej žľazy, tiež môžu viesť k vzniku syndrómu. Pracovné činnosti s dlhodobým alebo opakovaným ohýbaním zápästia, najmä pri práci s vibrujúcimi nástrojmi, môžu zhoršiť stav.
Prevencia syndrómu karpálneho tunela zahŕňa zníženie záťaže na ruky a zápästia. Odporúča sa ľahký úchop, pravidelné prestávky, udržiavanie neutrálnych polôh zápästia, správne držanie tela a ergonomicky nastavené pracovné prostredie.
Príznaky syndrómu zahŕňajú poruchu citlivosti, najmä pocit znecitlivenia ruky, ktorý sa môže vyskytovať aj cez deň pri bežných činnostiach. Typické sú aj bolesti v oblasti palca, ukazováka, prostredníka a polovice prstenníka. Ďalšie príznaky zahŕňajú slabosť ruky, najmä pri úchope, a nemotornosť, ako sú ťažkosti pri zapínaní gombíkov.
V diagnostike syndrómu karpálneho tunela sa využívajú Phalenov test, Tinelov príznak, reverzný Tinelov príznak, ischemický test, röntgenové vyšetrenie, ultrazvuk a elektromyografia. V nejasných prípadoch sa môžu doplniť krvné testy a MR zápästia.
Liečba syndrómu môže byť konzervatívna alebo chirurgická. V počiatočných štádiách pomáha vyhýbanie sa rizikovým faktorom, časté prestávky, používanie dláh na ruky a voľnopredajné lieky na bolesť. V prípade neúspechu týchto metód je možné použiť injekčné podávanie kortikoidov. Chirurgický zákrok, ktorý môže byť otvorený alebo endoskopický, je zameraný na uvoľnenie tlaku na stredový nerv.
Väčšina pacientov po operácii hlási úplný ústup alebo výrazné zlepšenie príznakov, ale môžu pretrvávať aj niektoré parestézie. Možné komplikácie operácie zahŕňajú infekcie, poranenie nervov alebo ciev a neúplné uvoľnenie väzov.
Zdroj foto: https://www.wikiskripta.eu
Artériovenózne malformácie mozgu (AVM) predstavujú skupinu štrukturálnych abnormalít ciev mozgu, kde dochádza k vytvoreniu „skratu“ medzi areriálnym (tepny) a venóznym (žily) systémom mozgu, zvyčajne sú charakterizované zhlukom patologických ciev (nidus) ktoré sú vyživované zo zdravých ciev vyživujúcich mozog. AVM môžu byť dlho asymptomatické alebo sa prejavujú bolesťami hlavy, epileptickými záchvatmi, „steel fenoménom“, či v dôsledku samotného zakrvácania AVM, niektoré veľké AVM sa prejavujú dokonca počuteľným šelestom (zvuk vznikajúci v dôsledku prúdenia krvi v AVM). K ich diagnostike a ďalšej klasifikácii sú nevyhnutné zobrazovanie vyšetrenia – najskôr MR angiografia či CT angiografia, zlatým štandardom detailnej diagnostiky AVM je digitálna subtrakčná angiografia mozgu (DSA), ktorá okrem detailnej morfológie AVM prináša aj informáciu o prúdení krvi v nej. Na klasifikáciu sa využíva medzinárodne uznávaný Martin- Spetzler skórovací systém, ktorý delí AVM podľa rizikovosti do 5 stupňov (Grade I-V), pričom Grade V je najrizikovejší. Liečba mozgových AVM je zvyčajne multidisciplinárny, pričom zahŕňa spoluprácu viacerých špecialistov (neurochirurg, intervenčný rádiológ, radiačný onkológ, neurológ). Medzi možnosti liečby radíme mikrochirurgickú resekciu AVM z kraniotómie, endovaskulárnu embolizáciu nidu a rádiochirurgické ožiarenie na Gama noži, každá z týchto modalít má svoje výhody a nevýhody, avšak nezriedka sa navzájom kombinujú, u niektorých menej rizikových AVM sa môže zvoliť observácia zobrazovacími vyšetreniami.
Mikrochirurgická liečba AVM spočíva v chirurgickej extirpácii (odstráneniu) patologického zkluku ciev AVM, pričom sa zdravé cievy mozgu zachovávajú. Je indikovaná najmä u AVM nižšieho stupňa (Grade I-II) ako metóda prvej voľby, pretože po chirurgickom odstránení patologického nidu AVM sa praktiky úplne eliminuje riziko jej zakrvácania. Samotná operácia nekrvácajúcej AVM je realizovaná elektívne, teda pacient nesmie mať žiadne akútne zápalové ochorenie, musí mať platné predoperačné interné a anesteziologické vyšetrenie, pretože výkon je realizovaný v celkovej anestézii (CA). Spôsob operačného prístupu sa volí vždy tak, aby bol čo najbezpečnejší a najšetrnejší. Kožný rez je vo vlasatej časti hlavy aby pooperačná jazva nebola u pacienta viditeľná, pričom postupujeme modernými technikami. Následne sa zrealizuje cielená kraniotómia – navŕta sa malý otvor (zvyčajne 1-3) do kosti cez ktoré sa následne vypíli malá časť lebky tak, aby boli viditeľné prívodné a odvodné cievy AVM – takto vzniknutý kostný lalok na konci výkonu štandardne implantuje naspäť pomocou titánových minidlážiek a titánových mikroskrutiek. Samotná mikropreparácia prebieha pod kontrolou operačného mikroskopu s využitím modernej neuronavigácie s možnosťou intraoperačnej ultraosonografie a s využívaním intraoperačnej angiografie pomocou ICG. Postupuje sa po obvode AVM z jej povrchu smerom do hĺbky tak, že sa najskôr vyradia prívodne patologické tepienky (mikrokoaguláciou alebo titánovými mikroklipmi) vďaka čomu sa AVM bezpečne odpreparuje od mozgového tkaniva, ako posledná sa preruší žilová drenáž, všetky zdravé cievy vyživujúce mozog sa zachovávajú aby nedošlo k jeho poškodeniu. Celá operácia prebieha v spolupráci so skúsenými anesteziológmi. Pooperačne je pacient štandardne monitorovaný na neurochirurgickej JIS a v prípade nekomplikovaného priebehu ide na 2.-3. deň na štandardné oddelenie, kde ostáva 7 dní, počas ktorých sa zrealizuje kontrolné zobrazovacie vyšetrenie (CTAg/MRAg/DSA). Stehy sa vyberajú na 5. a 7. pooperačný deň. Prvá ambulantná kontrola u nás je zvyčajne o 3 mesiace (s kontrolným CTAg vyšetrením mozgu), interval ďalších kontrol sa stanovuje individuálne.
Zdroj fotky: www.wikiskripta.eu
Aneuryzmy mozgových tepien sú výduťami oslabenej cievnej steny niektorej z mozgových tepien. Vznikajú v dôsledku kombinácie viacerých vrodených a získaných rizikových faktorov. Častokrát sa aneuryzma nemusí prejavovať žiadnymi príznakmi.
Medzi rizikové faktory patrí napríklad fajčenie, hypertenzia, polycystické obličky, ochorenia spojivového tkaniva či pozitívna rodinná anamnéza (známa aneuryzma či krvácanie do mozgu v rodine).
Stena takejto výdute je oslabená, preto hrozí jej prasknutie, ktoré má za následok krvácanie do mozgu – tzv. subarachnoideálne krvácania, nezriedka býva zakrvácanie aj do samotného mozgového tkaniva (intracerebrálne) či do komorového systému mozgu (intraventrikulárne). V prípade krvácania z mozgovej aneuryzmy sa jedná o urgentný stav, kedy je pacient bezprostredne ohrozený na živote a aj v prípade včasnej liečby je prognóza pacienta neistá a nezriedka končí smrťou či ťažkým neurologickým postihnutím.
Urgentná liečba spočíva v akútnom ošetrení krvácajúcej aneuryzmy (miesta krvácania) mikrochirurgicky klipingom alebo endovaskulárne (zvnútra cez samotnú cievu), pričom o výbere vhodného spôsobu ošetrenia rozhoduje neurochirurg v spolupráci s intervenčným neurorádiológom (podľa lokality aneuryzmy, rozsahu krvácania a pod.).
Tento typ krvácania je nebezpečný aj z hľadiska rizika rozvoja neskorších komplikácii, medzi ktoré patria:
- vazospazmy – mozgové cievy sú dráždené vstrebávajúcou sa krvou, čo môže v prípade ťažšieho priebehu viesť až k odumretiu časti mozgu v dôsledku jeho nedokrvenia – vzniku ischémie;
- hydrocefalus (vodnatieľka mozgu) – pri zakrvácaní do komorového systému krvná zrazenina upchá odtok mozgomiešneho moku, čo má za následok jeho hromadenie nad prekážkou, toto vedie k náhlemu zvýšeniu vnútrolebečného tlaku – urgentne sa to rieši zavedením vonkajšej komorovej drenáže, ktorá sa neskôr internalizuje do dutiny brušnej (ventrikulo-peritoneálna drenáž).
- observácia – volí sa u málo rizikových výdutí, pacient sa sleduje pomocou MRAg či CTAg vyšetrení, kde sa hodnotí najmä prípadný rast či zmena tvaru aneurzmy, ktoré sú známkou vyšieho rizika krvácania
- mikrochirurgický klipping – je indikovaný najmä u aneuryziem, kde ich lokalizácia a sú lepšie ošetriteľné z kraniotómie (napríklad aneuryzmy strednej mozgovej tepny (ACM), niektoré aneuryzmy prednej komunikanty (AComA), či aneuryzmy na zadnej komunikante (AComP) či distálne uložené aneuryzmy) a
- endovaskulárna liečba (coiling, stenting, flowdiverter…) – je indikovaná najmä na aneuryzmách v zadnom povodí (AV), na prednej komunikante (AComA) kde vak smeruje dozadu či v oblasti arteria carotis interna. U každého pacienta pri výbere liečby berieme do úvahy všetky riziká a benefity spojené s jednotlivými modalitami liečby, spoločným princípom liečby je vyradenie cievnej výdute z cirkulácie, čím sa eliminuje riziko jej zakrvácania a s tým spojenými komplikáciami.
Hlboká mozgová stimulácia je pokročilá chirurgická metóda, pri ktorej sa do určitých oblastí mozgu vkladajú elektródy. Tieto elektródy vysielajú elektrické impulzy, ktoré ovplyvňujú mozgovú aktivitu, pomáhajú kontrolovať abnormálnu činnosť mozgu a sú užitočné pri liečbe rôznych zdravotných problémov. Impulzy sú riadené malým generátorom, ktorý je umiestnený pod kožou v oblasti hrudníka.
Využitie DBS
DBS sa používa pri liečbe Parkinsonovej choroby, esenciálneho tremoru, epilepsie, dystónie, obsedantno-kompulzívnych porúch a ďalších.
Komu sa táto pokročilá liečba odporúča?
Táto metóda je vhodná pre pacientov, ktorým nezaberá bežná lieková terapia, alebo pre mladších pacientov s kratšou históriou motorických príznakov, t.j. začali pociťovať pohybové príznaky ochorenia len nedávno.
Priebeh operácie
Operácia zahŕňa upevnenie hlavy pacienta do špeciálneho stereotaktického rámu.
Po navigačnom CT mozgu nasleduje zákrok, ktorý je väčšinou vykonávaný v lokálnej anestézii. Pacient necíti bolesť, ale môže pocítiť tlak a počuť zvuky nástrojov. Elektródy sa zavedú na cieľové miesto, a spojovací drôt vedúci ku generátoru sa vloží pod kožu až do hrudnej oblasti. Samotné umiestnenie generátora sa vykonáva v celkovej anestézii. Po výkone je zrealizované kontrolné CT vyšetrenie mozgu.
Výhody a riziká
DBS umožňuje individuálne nastavenie podľa potrieb pacienta a poskytuje nepretržitú kontrolu príznakov. Medzi riziká patria infekcie, bolesť, opuch miesta implantácie alebo krvácanie. Nežiadúce účinky môžu zahŕňať poruchy reči, rovnováhy, nálady, záchvaty, bolesť hlavy, mravenčenie a poruchy citlivosti na tvári a končatinách.
Naše pracovisko ponúka DBS ako súčasť pokročilých terapeutických možností pre pacientov trpiacich neurologickými ochoreniami. Sme vybavení najnovšou technológiou a naši špecialisti sú skúsení v poskytovaní tejto formy liečby, zabezpečujúc najvyššiu úroveň starostlivosti a bezpečnosti.
Neuralgia trojklanného nervu je jednou z najintenzívnejších záchvatovitých bolestí v oblasti tváre vôbec. V prípade tzv. primárnej neuralgie trojklanného nervu je zvyčajnou príčinou bolestí tesné naliehanie malej cievy na trojklaný nerv v oblasti jeho výstupu z mozgového kmeňa (tzv. neurovaskulárny konflikt), cieva spôsobuje neustále dráždenie nervu čo sa prejavuje u pacienta typickými ostrými záchvatovitými bolesťami polovice tváre, veľakrát môžu imitovať bolesti zubov pričom stomatologický nález je v norme. Tieto bolesti pacientov výrazne obmedzujú pri každodenných činnostiach (pri záchvate nedokážu hovoriť, umyť si tvár, zuby, najesť sa či oholiť sa).
Pokiaľ zlyhá konzervatívna medikamentózna liečba, účinnou možnosťou liečby je neurochirurgické riešenie – mikrovaskulárna dekompresia. Predtým je u pacienta nutné zrealizovať magnetickú rezonanciu mozgu (MRi), ktorá zobrazí neurovaskulárny konflikt, t.j. miesto, kde sa cieva dotýka trojklanného nervu a dráždi ho. Samotná operácia prebieha v celkovej anestézii z malého rezu za uchom na strane kde má pacient bolesti. Šetrnou mikrochirurgickou preparáciou pod mikroskopickým zväčšením sa lokalizuje miesto neurovaskuálneho konfliktu, následne sa trojklaný nerv odizoluje od naliehajúcej cievy, čím sa zamedzí jeho ďalšieho dráždeniu – to vedie k vymiznutiu bolestí. Koža v oblasti rany je šitá modernými vstrebateľnými intradermálnymi stehy pre lepší kozmetický efekt. Pri optimálnom pooperačnom priebehu pacient ostáva u nás hospitalizovaný ešte 7 dní, kedy odsledujeme hojenie rany a efekt operácie. Medikamentózna liečba sa zvyčajne vysádza postupne v spolupráci s ambulantným neurológom/algeziológom. U nás absolvujete ešte ambulantne kontrolu o 3 mesiace s kontrolnou magnetickou rezonanciou mozgu, ak vám bolesti úplne vymiznú tak ďalšia kontrola u nás už nebude potrebná.
Ďalšou neurochirurgickou možnosťou liečby neuralgie trojklanného nervu, aj keď o niečo menej účinnou, je retrogasserská elektrokoagulácia – je indikovaná najmä v prípadoch, kedy nie je možná mikrovaskulárna dekompresia a iné možnosti liečby zlyhali. Pri tomto výkone sa na operačnej sále v analgosedácii pod RTG kontrolou zavádza elektróda do gasserského ganglia trojklaného nervu. Po overení polohy elektródy pomocou stimulácie a RTG sa následne koagulujú tie vetvy trojklaného nervu, ktoré sú zodpovedné za vedenie vznikajúcej bolesti. Po výkone ostávate ešte 1-2 dni na oddelení. Výhodou tejto metódy je, krátka dĺžka hospitalizácie a rekonvalescencie a to, že sa dá v prípade potreby opakovať.
Zdroj foto: www.wikisprikta.euAbscesy
Abscesy predstavujú hnisavé zápalové ložiská ohraničené membránou od okolitých tkanív.V neurochirurgii sa stretávame s abscesmi priamo v tkanive mozgu a miechy a taktiež v oblasti mozgových a miechových obalov.
Mozgový absces
Mozgový absces predstavuje dutinu vyplnenú hnisom, ktorá vzniká po predchádzajúcom zápale mozgového tkaniva, pričom nekrotizuje (odumiera) tkanivo a vytvára sa opúzdrenie. Tento proces môže byť spôsobený bakteriálnymi infekciami, ako sú stafylokoky alebo streptokoky, a často súvisí s infekciami v oblasti hlavy a krku alebo s poraneniami alebo neurochirurgickými zákrokmi.
Symptómy
Bežné príznaky mozgového abscesu zahŕňajú bolesť hlavy, zmeny vedomia, horúčku, špecifické neurologické príznaky ako sú problémy s pohybom alebo rečou, epileptické záchvaty, nevoľnosť a vracanie.
Diagnostika a liečba
Diagnostika zahŕňa CT alebo MRI skeny, laboratórne testy a mikrobiologické vyšetrenie. Liečba je kombináciou dlhodobej antibiotickej terapie a chirurgického odstránenia alebo vypustenia abscesu.
Epidurálny absces mozgu
Epidurálny absces sa nachádza medzi vonkajším mozgovým obalom a lebkou. Má podobné príčiny a symptómy ako mozgový absces, a liečba zahŕňa antibiotiká a chirurgický zákrok.
Spinálny epidurálny absces
Tento typ abscesu sa vyskytuje v miechových obaloch a je častejší u ľudí s oslabenou imunitou. Príznaky zahŕňajú bolesti chrbta, horúčku a problémy s pohybom. Diagnostika a liečba zahŕňajú MRI, laboratórne testy a kombináciu antibiotík a chirurgie.
Spinálny absces
Absces v mieche môže mať vážne následky. Symptómy zahŕňajú problémy s pohybom, citlivosťou, močením a stolicou. Diagnostika a liečba sú podobné ako pri epidurálnom abscese, s dôrazom na chirurgický zákrok a antibiotiká.
Naše pracovisko ponúka špecializovanú starostlivosť v oblasti neurochirurgických abscesov, kde kombinujeme moderné diagnostické metódy a pokročilé liečebné postupy. Naším cieľom je poskytnúť pacientom najlepšiu možnú starostlivosť a maximálnu podporu počas celého procesu liečby.